Ak existuje nejaké tajomstvo úspechu, tak je to schopnosť prijať cudzie hľadisko a vidieť veci z perspektívy druhej strany.
Henry Ford
V dnešnej dobe sa veľmi sústredíme na seba, ale pritom na seba najviac zabúdame. Ako je možné napísať dve tak odlišné paralely? A ako je to spojené s tým, že máme počúvať iných?
Fascinácia druhými
Každý deň nám ponúka nové možnosti nahliadnuť do sveta druhých ľudí. Cez telefón, počítač, sociálne siete, televíziu, rádio a všetky ostatné média. Pozeráme sa na veci, čo sa nám páčia, na ľudí, ktorí nás fascinujú a chceme sa im v niečom priblížiť. Vkusom, kariérou, rodinou alebo životom ako takým. Každý deň sa snažíme o dokonalosť, ale málokedy máme čas nájsť tú vlastnú. Každý ju máme, ale niekto ju nechá driemať celý život, niekto ju nájde hneď v počiatku. A iného vôbec nezaujíma.
Susedov trávnik bude vždy zelenší, sestrine deti budú viac poslúchať, manželov šéf bude lepším lídrom ako ten náš. To sú fakty, s ktorými pracujeme, ale málokedy vidíme ďalej ako za vlastný nos. Vytratila sa z nás vôľa hľadať odpovede, pýtať sa ako je to možné zmeniť. Stačia nám domnienky, lebo tie uspokoja naše lačné ja po atrakciách iných. Prečo nás tak strašne zaujímajú iní ľudia, a pritom vôbec nemáme túžbu naozaj ich spoznať? Prečo na sledovanie ich životov míňame ten svoj?
86 400
Mám pocit, ako by sa prestalo žiť kvôli samotnému bytiu. Tej jednoduchej kráse, ako maximálne využiť svoj vlastný život. Byť v ňom naozaj šťastný, naplnený a hlavne spokojný s tým, kto sme. Základným predpokladom efektívneho žitia je prestať žiť životy iných a zobrať si svojich 86 400 sekúnd, ktoré dostaneme ako dar každý deň. Každý jeden deň máme novú možnosť byť íní, lepší, akýkoľvek chceme. Koľko času sme dnes venovali sebe? Koľko času sme venovali úprimnou snahou vedieť niečo o živote druhých ľudí, a zároveň sa z toho niečo naučiť alebo naučiť niečo ich?
Vlastníme o druhých kvantá informácií, ale nevieme o nich nič. Myslíme si, že im vidíme do životov, vieme akí sú, ako žijú. Ale v podstate ich vôbec nepoznáme. Pretože často nepoznáme ani samých seba. Nemáme čas zastaviť sa a opýtať sa samých seba, čo práve chceme, čo si želáme, a čo preto dnes môžeme sami urobiť. Máme čas plytko sledovať druhé životy, ale svojimi vlastnými mrháme.
Snaha zmeniť to
Našou najväčšou snahou by malo byť zdokonaľovanie svojich schopností úprimne sa zaujímať o druhých. Nie o to, čo prezentujú a na čo poukazujú, ale o to, akí v skutočnosti sú. Naša túžba po druhých by mala mať hlbší význam. Mala by nás naučiť, že tí ľudia okolo nás sú stále iba tými istými ľuďmi ako my, ibaže inak využili svoje schopnosti alebo im život rozdal skrátka iné karty ako nám. A pritom sa môžu cítiť rovnako ako my alebo úplne inak, ako si sami myslíme.
Čo môžeme získať tým, že sa začneme skutočne zaujímať o druhých? Získame to, že sa začneme skutočne zaujímať aj o seba. Začneme lepšie spoznávať ľudí okolo seba a zistíme, kto vlastne sú. A kto sme my pri nich. Začneme vidieť veci z inej perspektívy a zrazu zistíme, že sused venuje svojmu trávniku viac času ako svojej žene. Že sestrine deti sú rovnaké spratky ako tie naše a ani ten manželov šéf nemá každý deň skvelý deň. A všetko je to úplne normálne a v poriadku. Lebo to je život, to sú skutoční ľudia okolo nás. To sú tí ľudia, ktorých sme stále vnímali ako tých dokonalých, čo všetko zvládnu alebo tých, na ktorých sme sa tajne smiali a vraveli si, že my takýto nikdy nebudeme.
Buďme viac autentickí
Ako povedal Lincoln: „Ľudia sú takí šťastní, ako sa sami rozhodnú.“ Sme naozaj šťastní, keď o sebe vieme „všetko“ a zároveň vôbec nič? Sme úprimní vo vzťahoch, keď nám je jedno, čo ten druhý prežíva a nikdy sa ho na to neopýtame? Sme úprimní sami k sebe, keď si nedáme priestor iba byť so všetkými emóciami, ktoré k nám patria? Poďme sa spoločne snažiť byť viac autentickí. Aj keď to nebude úplne podľa sveta, do ktorého denne nazeráme.
Dôležitosť druhých
Staňme sa poslucháčmi, nabádajme druhých, aby hovorili o sebe. Aby mali možnosť cítiť, že sme tam pre nich. Živí skutoční ľudia, ktorí sa zaujíma o druhých. Keď pochopíme dôležitosť druhých, budeme lepšie naslúchať aj tej vlastnej. Začneme rozhovorom s druhými a zistíme, ako veľa nám to hovorí o nás samých. Prajem nám všetkým, aby sa zrkadlá v našich rozhovoroch stali uprimnými obrazmi, ktoré nás robia šťastnými alebo nás motivujú k zmene, ktorá to šťastie v nás vytvorí.
Jedna z nás 🙂